V dňoch 21. - 26. júna sa konal v Trenčianskych Tepliciach a v Trenčíne už 21. Art Film Fest. Ja som sa ho zúčastnila (síce len posledných 3 dní, pretože predtým som bola odcestovaná) vôbec po prvýkrát, aj keď to mám celkom blízko. Bola som ohromená. Skvelé filmy, dobrá organizácia, veľmi chutná káva. Nie je čo vytknúť. Možno sem tam nesediace titulky, ale aj to sa dalo bez problémov zvládnuť.
Mimochodom, odbočka - máte radšej filmy s titulkami alebo s dabingom? Ja som jednoznačne za titulky. Predsa len v originálnom znení možno viacej oceniť herecký výkon a poprípade sa aj zlepšiť v cudzom jazyku.
Celkovo som za tieto 3 dni videla 12 filmov a rada by som sa s Vami v krátkosti podelila podelila o tie najlepšie. Zatiaľ si ani nie som istá, ktoré to budú, ale budem sa snažiť vybrať tie najlepšie z rôznych žánrov. Aby si každý prišiel na svoje.
Na začiatok niečo jednoduché, milé, zábavné. Immaturi (Nedospelí) je talianska komédia, kde jednu z hlavných postáv hrá slovenská herečka (už s talianskym občianstvom) Barbora Bobulová. Pred samotným premietaním filmu ho prišla uviesť a musím povedať, že na prvý pohľad je to sympatická osoba. V Taliansku je veľmi úspešná, o čom sa u nás asi tak moc nevie. Film bol skvelý, naozaj som sa pobavila, zasmiala. Hovorí príbeh o partii dospelých ľudí, ktorí musia znova maturovať, pretože ich ročníku dodatočne neuznali túto skúšku. B. Bobulová vravela, že v Taliansku majú všetci z maturity nočnú moru, preto aj vzniklo toto dielo. Ak chcete len tak zľahka stráviť príjemné chvíle, tak určite odporúčam zhliadnuť tento film. Teda, za predpokladu, že sa vám ho podarí zohnať.
Aby sme tu mali aj zástupcu česko-slovenskej filmovej scény, odporúčam film Jako nikdy. Určite kvalitná snímka, ktorá v sebe ukrýva prvky humoru aj dramatické scény, kedy sa zamýšľame nad životom. V kontraste tu vystupuje motív umierania maliara, ktorému robia spoločnosť súčasná a bývalá partnerka s dá sa povedať veselým, krásnym, letným prostredím plným života. Taktiež sme mali šťastie a na premietanie prišiel režisér aj so scenáristkou, ktorí nám porozprávali pár informácií navyše. Tento film sa začne premietať niekedy v jeseni, takže ak ho neuvidíte na nejakom festivale, treba si naň počkať. Určite sa oplatí.
Koho zaujíma história diktatúrskych režimov, toho určite zaujme film No (Nie). Keďže ja som z tých mladších a na dejepise som veľmi pozor nedávala, moc toho z dejín neviem. Film No zachytáva obdobie v Chile v roku 1988, kedy sa konalo referendum, ktoré malo rozhodnúť o osude krajiny. Jednoduchými odpoveďami Áno / Nie si mali občania zvoliť, či chcú, aby vtedajší režim diktatúry na čele s prezidentom Pinochetom pokračoval. "Komunita Áno" ako aj "Komunita Nie" mali každý večer vyhradených 15 minút v televízii na kampaň. "Nie" sa rozhodne bojovať radosťou v štýle reklám na Coca-Colu. Na obraze sa objavia aj autentické dobové spoty, čo je veľmi zaujímavé. Pozrite si sami, hádam nebudem jediná, ktorej sa tento film páči.
A na záver pre mňa najemotívnejší film Piate obdobie. Belgická snímka je plná dlhých, dramatických záberov, čo jej dodáva na zvláštnosti, zaujímavosti. Ešte teraz mám z nej pocity, ktoré ani nejdú veľmi opísať. Jednoducho to cítim niekde vnútri. Ľudia na dedine žijú v zdanlivom súlade s prírodou, keď sa zrazu niečo pokazí. Postupne začínajú strácať logické zmýšľania aj morálne zábrany. Najkratšia "mini-recenzia", ale z môjho pohľadu najlepší film.
Samozrejme, dalo by sa rozprávať o všetkých filmoch, ktoré som videla, ale to by bolo naozaj na dlho a predpokladám, že by to asi málokto čítal. Takže aspoň takto. Dúfam, že som Vás prinajmenšom trochu inšpirovala. Ak náhodou zhliadnete tieto filmy, určite mi dajte vedieť, aký názor ste na ne mali.
Krásny večer
0 komentárov:
Zverejnenie komentára